Aj prokuratúra je chorá, pán Čižnár

Viacerí máme ešte v živej pamäti vystúpenie generálneho prokurátora zo začiatku mája. Jaromír Čižnár sa vtedy v súvislosti s témou zneužívania dotácií na farmárčenie a s nimi spätými podvodmi pustil do nebývalo ostrej kritiky ministerky pôdohospodárstva a podpredsedníčky vlády Gabriely Matečnej (SNS) a Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

„Systém, aký je tam nastavený, je chorý, a to je ešte to prijateľné slovo,“ uviedol vtedy rozhorčený generálny prokurátor Čižnár. Vďaka sérii článkov reportéra Denníka N Andreja Bána, ktorý nadväzne na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej opísal rozsiahle podvody s agrodotáciami na východe Slovenska, bol totiž onen „chorý systém“ obnažený v plnej nahote. Čím sa pán generálny prokurátor nepochválil, sú fakty svedčiace o tom, že aj systém, ktorý je nastavený na prokuratúre, je taktiež chorý, a to je, veruže, aj v tomto prípade až nevhodne mierny pojem.

Už niekoľko rokov mám ako analytik rok čo rok možnosť opakovane sa zúčastňovať výjazdov Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) do regiónov. Na týchto výjazdoch, zväčša až tam, kde vraj nič nie je, spoločne s členmi tohto združenia poslancom parlamentu Ondrejom Dostálom a Vladimírom Špánikom, operatívne v obciach a mestách riešime problémy, ktoré majú občania s výkonom správy vecí verejných na samosprávnej úrovni. Neverili by ste, čo všetko je na Slovensku možné.

Viaceré príbehy trampôt obyvateľov s ich obcami, zväčša s ich starostami, majú však spoločného menovateľa. Nezlyhávajú zákony, častejšie ide o problém vymáhateľnosti práva. Zlyhávajú kontrolné mechanizmy. Zlyhávajú konkrétne orgány, konkrétne inštitúcie, konkrétni ľudia vo svojich funkciách. Jedným z kameňov úrazu je prokuratúra a prokurátori, obzvlášť tí okresní.

Kontrolné mechanizmy zlyhávajú častejšie v menších obciach ako v tých väčších. Ukážeme si to na príklade obce Krajná Poľana, ktorá je s približne dvomi stovkami duší jednou z mnohých malých obcí, ktoré prevládajú nielen v okrese Svidník, ale celkovo na severovýchode Slovenska. V tejto časti Slovenska sú príslušné orgány, a to nielen prokuratúra, ale i polícia a súdy, nečinné až príliš často na to, aby to bola náhoda.

Ak ste niekedy zažili, ako prebieha rokovanie obecného zastupiteľstva, ktoré je zo zákona verejné, viete, že by ho podľa vopred zverejneného programu mal viesť starosta, ktorý, s pomocou obecného úradu, formuluje aj návrhy na uznesenia ku konkrétnym prerokovávaným bodom. Keďže hovoríme o miestnom parlamente, aj v tomto prípade platí, že o uzneseniach sa dáva hlasovať, a o ich prijatí či neprijatí rozhoduje hlasovaním taká či onaká väčšina poslancov. Z rokovania sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvádza nielen priebeh diskusie, ale i znenie schválených uznesení, a to vrátane uvedenia informácie, ako v danej veci hlasovali poslanci. Zápisnica sa overuje poslancami, uznesenia podpisuje starosta, následne sa zápisnica zverejňuje.

No, toľko k teórii, poďme k nepomerne odlišnej praxi v Krajnej Poľane. V dedinke starostuje Jozef Feciľak. V roku 2010 kandidoval za Most-Híd, o štyri roky neskôr post obhájil už ako kandidát Smer-SD. Taktika výmeny politického dresu nadväzne na výsledok parlamentných volieb v štýle kade vietor – tade plášť sa mu vypláca, ale nie o tom sme chceli. Rokovania zastupiteľstva roky prebiehali tak, že starosta s poslancami diskutoval o vybraných problémoch obce, pracovníčka obecného úradu na záver diskusie zhrnula závery, tie boli následne uvedené v zápisnici z rokovania zastupiteľstva s tým, že ich zastupiteľstvo berie na vedomie, a tento akt nazvaný ako „uznesenie“ bol podpísaný starostom. Žiadne reálne hlasovanie poslancov, žiadna potreba uviesť výsledok hlasovania.

V obci zlyháva nielen starosta a jeho úrad, ale aj väčšina poslancov zastupiteľstva, ako i hlavný kontrolór obce. O tom sa traduje, že sa na jednom zo zastupiteľstiev údajne nechal počuť, že pre malé obce zákony neplatia, obzvlášť ten o obecnom zriadení. Ak by to bola pravda, veruže by sa v tejto obci nesprávali inak, ako sa správajú.

Keď občania opakovane žiadali okresnú prokuratúru vo Svidníku, aby si na podivné móresy starostu posvietila, tamojší prokurátor JUDr. Miroslav Ryzner im na jeden z ich podnetov odpovedal nasledovne:

„Na základe vášho podnetu, vyžiadaného spisového materiálu a stanoviska starostu obce Krajná Poľana som zistil, že došlo k vami uvádzaným pochybeniam. Podľa vyjadrenia starostu obce je pravda, ako už viackrát uviedol, že pri písaní zápisníc a uznesení došlo k určitým pochybeniam, no stále trvá na tom, že všetky zápisnice sú pravdivé a uznesenia obecného zastupiteľstva právoplatné. Obec sa snaží o nápravu písania zápisníc a uznesení z obecných zastupiteľstiev a venuje zvýšenú pozornosť, aby v budúcnosti už viackrát nedochádzalo k podobným pochybeniam.

Vzhľadom na to, že starosta obce priznal poukazované pochybenie, a prisľúbil nápravu, je už bezpredmetné na ne opakovane reagovať niektorým z prokurátorských opatrení podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a,b,c) zákona o prokuratúre. Z uvedeného váš podnet odkladám a považujem ho na tunajšej prokuratúre za vybavený.“

Paragraf, na ktorý sa prokurátor odvoláva, hovorí o právnych prostriedkoch, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Prokurátor sa však vyššie citovaným vyjadrením vzdáva svojej kompetencie, ktorá mu umožňuje podať voči nezákonným rozhodnutiam samosprávy protest či upozornenie alebo sa obrátiť na súd. Chápete? Občania, ba ani poslanci, ak sú v zastupiteľstve v menšine, nemajú inú možnosť, ako sa domáhať zákonnosti, než obrátiť sa na prokuratúru. A čo urobí prokurátor? Stretne sa so starostom, ten mu prisľúbi, že už „bude dobrý“, v nadväznosti na čo prokurátor podnet občanov „odkladá“.

Treba uviesť, že pre takého prokurátora, ktorý by skutočne chcel vykonávať svoju kompetenciu dozoru nad zákonnosťou, občania Krajnej Poľany pripravili podklady na konanie ako na podnose. Opakovane je prokuratúra upozorňovaná, že k dispozícii sú aj audiozáznamy z rokovania obecného zastupiteľstva. Napríklad, dňa 1. apríla 2016 – áno, na Deň bláznov – sa konalo zastupiteľstvo, na ktorom starosta Feciľak poslancov informoval, že je tu zámer, aby obec prenajala budúcemu kaplánovi obecný byt, ktorý sa nachádza v miestnej škole.

Ako potvrdzuje audiozáznam z rokovania zastupiteľstva, starosta tento návrh poslancom len predostrel, ako sám vraví, „orientačne, to len tak debatujeme … žiaden záver, to ani do uznesenia nedávame … nedávam ani hlasovať“. Ako povedal samotný starosta, poslanci o tejto veci nehlasovali, aj to je zrejmé z audiozáznamu. Lenže v zápisnici sa uvádza, že „uznesením č. 3/3/2016 c) zastupiteľstvo súhlasí s prenájmom bytu v ZŠ pre budúceho kaplána, cena nájmu sa určí pri podpise zmluvy“. Za toto uznesenie, ktoré v skutočnosti nebolo, vraj hlasovali štyria zo štyroch prítomných poslancov. Ak by prokurátor chcel, mohol by sa pokojne venovať kauze, ktorá smrdí falšovaním zápisnice, teda falšovaním verejnej listiny. Nemyslíte, pán Čižnár?

To však zďaleka nie je všetko. Viacero podnetov na prokuratúru podali nielen občania obce Krajná Poľana, ale aj jeden z poslancov. Ten namietal, že starosta nezvoláva rokovanie zastupiteľstva v súlade so zákonom, že rokovanie zastupiteľstva neprebieha v súlade so zákonom, že o uzneseniach sa nehlasuje, ako by sa v súlade so zákonom a podľa rokovacieho poriadku malo.

Možno vás to prekvapí, no možno už ani nie, ale prokurátor okresnej prokuratúry vo Svidníku, ktorá sa správa v duchu toho, na akej ulici sídli – pripomeňme, že ide o Ulicu sovietskych hrdinov –  JUDr. Miroslav Ryzner aj v tomto prípade nesklamal. Nesklamal starostu. V odpovedi na podnet poslancovi Krajnej Poľany tento prokurátor citoval starostu, podľa ktorého „keď sú štyria poslanci spokojní s písaním zápisníc, nevidí dôvod meniť štýl písania zápisníc. Obecný úrad nemá dostatok odborných zamestnancov, aby sa výlučne venoval písaniu zápisníc“.

Na ďalšom mieste prokurátor Ryzner cituje starostu, podľa ktorého dotyčnému poslancovi spolu s ďalšou občiankou obce „ide o šikanovanie zamestnancov obecného úradu a jeho osoby“. Tak, to už je ozaj silná káva, ak občania, ktorí sa snažia domôcť zákonnosti v samospráve, sú prokurátorom prostredníctvom slov starostu, ktorý je zjavným porušovateľom zákona, uvedení ako šikanujúci. No a na záver, v duchu onoho v našom Kocúrkove už takého otrepaného výroku o tom, že skutok sa nestal, prokurátor uvádza: „Keďže nie sú naplnené zákonné podmienky pre realizáciu právneho prostriedku, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov … Váš podnet odkladám a považujem ho na tunajšej prokuratúre za vybavený.“

V správe generálneho prokurátora, ktorá sa nachádza na prebiehajúcej schôdzi parlamentu, sa okrem iného dočítame, že „prokuratúra má záujem a snahu istým spôsobom orgánom verejnej správy, osobitne orgánom územnej samosprávy, napomôcť k tomu, aby výsledkom ich činnosti boli opatrenia, rozhodnutia či všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré budú v súlade so zákonom. Táto aktivita prokurátora sa v drvivej väčšine u orgánov územnej samosprávy stretáva s pozitívnym ohlasom“. Nuž, o pozitívne ohlasy starostov isto takáto prokuratúra nemôže mať núdzu.

Nejde však len o to, že rokovania zastupiteľstva Krajnej Poľany prebiehajú v opare nezákonnosti. Ide aj o to, aký je obsah starostom a jeho úradom pripravovaných všeobecne záväzných nariadení (VZN) obce. Podľa zákona má obec prostredníctvom VZN o miestnych daniach určiť v eurách sadzbu dane za psa a kalendárny rok. Obec Krajná Poľana si určila, že ročná sadzba dane za psa bude štyri eurá. To by bolo v poriadku, keby si zároveň obec v tom istom VZN neurčila aj to, že ak má daňovník viac ako jedného psa, tak sadzba dane za každého ďalšieho psa bude päť eur. Niečo také je v rozpore so zákonom, keďže zákon nerozlišuje psa a každého ďalšieho psa toho-ktorého daňovníka.

Čo sa udialo, keď občania na tento rozpor upozornili okresnú prokuratúru vo Svidníku, si už asi viete domyslieť. Ale pre poriadok si to uveďme. Hrdinom, nie sovietskym, ale naším, rýdzo slovenským, je opäť prokurátor JUDr. Miroslav Ryzner. V odpovedi na podnet ohľadom zmieneného VZN uviedol, že „zistil, že obec Krajná Poľana pochybila pri prijatí VZN č. 3/2012, pričom podľa jej vyjadrenia nešlo o úmyselné obohatenie obce, ale iba o zníženie voľne sa pohybujúcich psov. Obec pripraví nový návrh VZN o miestnej dani za psa, ktorý bude predmetom ďalšieho zasadnutia obecného zastupiteľstva“. Pán prokurátor svoju odpoveď občanom obce uzatvára už obligátnym vyjadrením „preto Váš podnet odkladám a považujem ho na tunajšej prokuratúre za vybavený“.

V už zmienenej správe generálneho prokurátora, ktorú pre práceneschopnosť Jaromíra Čižnára v parlamente prezentoval jeho prvý námestník Peter Šufliarsky, sa ohľadom územnej samosprávy tiež uvádza, že v súvislosti s rešpektovaním zákona v procese prípravy a schválenia VZN je „prokuratúra neodmysliteľným prvkom, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zákona nielen z hľadiska rešpektovania procesných postupov v rámci prijímania noriem, ale aj z hľadiska súladu obsahu VZN so zákonom, resp. podzákonnými normami vydávanými príslušnými orgánmi štátnej správy“.

Tak si to ešte raz zhrňme. Na nezákonný stav nereagoval nielen prokurátor, ale následne ani obec. Príslušné VZN sa menilo až potom, keď na prokuratúre namietal nezákonný stav aktívny občan z úplne inej časti Slovenska. Na domácich sa prokurátor vo Svidníku vykašle a protestovať na obci začína až potom, čo dostane podnet od občana z Dolného Kubína? Toto je hanebná správa o nečinnosti orgánu, ktorý by mal podľa práva vykonávať dozor nad zákonnosťou na Slovensku. Nemyslíte, pán Čižnár?

V správe generálneho prokurátora sa tiež dozvedáme, že „aktivita prokurátorov významnou mierou prispievala k riešeniu problémov v rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, ale najmä orgánov územnej samosprávy. V takýchto aktivitách prokurátori v tejto oblasti mienia pokračovať naďalej“. Pán Čižnár, v mene občanov nielen Krajnej Poľany Vás chcem požiadať, hlavne, preboha, nepokračujte v takých aktivitách, ktorými sa zaskvel prokurátor JUDr. Miroslav Ryzner. A povedzme si pravdu, takých, ako on, je na okresných prokuratúrach viac, nielen na východe. A treba tiež zdôrazniť, že problémy demonštrované na príklade obce Krajná Poľana, nie sú individuálnym zlyhaním v tejto obci. Sú systémovým zlyhaním, ktoré sa opakuje v mnohých ďalších samosprávach.

„V samosprávnych orgánoch nezriedka pôsobia osoby, ktoré neovládajú ani len základné ustanovenia zákona o obecnom zriadení, pričom rozsah pôsobnosti orgánov územnej samosprávy je rozsiahly a je obsiahnutý v mnohých právnych predpisoch,“ píše sa ďalej v správe generálneho prokurátora. S tým sa dá, bohužiaľ, súhlasiť. Riešením však nie je recentralizácia, na vine nie je decentralizácia, ale fakt, že vlády Smer-SD nepokračovali v reformnom procese, ktorý sa začal za Dzurindových vlád. Riešením je napríklad komunálna reforma, ktorej výsledkom by mala byť kompetenčne a finančne silnejšia územná samospráva na municipálnej úrovni.

Aktuálne sme na križovatke – buď si zodpovední politici a zástupcovia (právneho) štátu v jeho orgánoch uvedomia, aká dôležitá pre demokraciu je skutočne funkčná samospráva, alebo sa na Slovensku bude ďalej pokračovať v smerovaní k orbanizácii, teda k opätovnej centralizácii verejnej správy podľa Orbánovho vzoru v duchu neliberálnej demokracie.