Ako chutí moc

Dovolím si krátke zamyslenie nad realitou vo fungovaní niektorých starostov obcí v interakcii s obecným zastupiteľstvom, s organizáciami, ktorých je obec zriaďovateľom a v neposlednom rade v interakcii so samotnými obyvateľmi obce. Titulok som si nie náhodou požičala z románu Ladislava Mňačka. Je až neuveriteľné, že v našej porevolučnej dobe, kedy spoločnosť prešla demokratizačným procesom, nachádzame paralely s  Mňačkovým  románom zo šesťdesiatych  rokov minulého storočia. No ale k veci!

Ako sa z kandidátov (v ostatnom čase je ich sedem, osem aj viac) stane starostom práve kandidát XY?

1. Ľudia rozhodnú v slepej nádeji, že práve on bude najlepšie zastupovať ich záujmy a zabezpečí rozvoj obce,
2. hlavne v menších obciach ten, ktorý má veľa rodiny, a tá sa riadi filozofiou, že veď je to náš Janko, synovec, ujko, bratranec, teta, krstná mama
3. ten najbezcharakternejší motív tak zo strany kandidáta, ako aj poplatných voličov (často zo sociálne znevýhodneného prostredia), ktorí sú „obdarovaní“ fľašami vína, pollitrovkami borovičky, autom plným tovaru zo second handu, päťeurovkami – fantázii sa medze nekladú.

Nech už akokoľvek získal pán starosta štvorročný mandát, mal by na sebe začať tvrdo pracovať od prvého dňa vo funkcii, aby  sa stal v prvom rade dobrým manažérom, ktorý dokáže konštruktívne zasahovať do fungovania ekonomiky obce, do činnosti organizácií, ktoré obec zriadila a vytvárať priaznivé podmienky pre sociálny, kultúrny a ekonomický rozvoj obce.

Ale v mnohých obciach je skutočnosť alarmujúca. Starostovia si neuvedomujú, že mať kompetencie neznamená to isté, ako byť kompetentný. Pozornosť je treba upriamiť na interpersonálnu kompetentnosť na všetkých úrovniach a sociálnu inteligenciu. Ideálom je ak starosta má podvedomé kompetentnosti a vie, alebo ani nemusí o tom vedieť. Absolútna katastrofa je, ak starosta nemá kompetentnosti a vie o tom. Potom rôznymi praktikami a nezmyselným konaním zasahuje do chodu obce a organizácií, len aby si masíroval svoje ego a staval sa do roly Mesiáša. Vôbec mu nevadí, že k problému nemá ani elementárne vedomosti a právne znalosti. Žiaľ, najčastejšie na takýto typ starostov  doplácajú školy.

Nebýva ojedinelým javom, že starosta vekovo mladší a vzdelaním o dva – tri levely nižším ako riaditeľka školy, vystupuje z pozície sily a  arogantne jej odmietne dať osobné ohodnotenie s poznámkou, že síce vidí, ako škola napreduje a je spokojný, ale pani riaditeľka ho neposlúcha a ide hlavou proti múru.

Alebo starosta odmietne menovať riaditeľku školy len preto, lebo nevyhrala voľby jeho kandidátka z rodiny. Následne stráca obrovské množstvo energie ako anulovať voľby, a  vyhlásiť ich za neplatné. Motá sa po kadejakých straníckych funkcionároch na „vyšších“ miestach, zháňa konexie a bez úspechu robí dusno v škole i v obci.

Starostovia sa sťažujú na množstvo kompetencií, ale nemajú problém sa intenzívne venovať chodu školy, i napriek svojmu chatrnému vzdelaniu. Napr. pán starosta nevymenoval riaditeľku školy údajne pre nesplnenie kvalifikačného predpokladu. Trikrát prebiehala voľba v rade školy, dvakrát s prehľadom vyhrala tá istá kandidátka a  nakoniec ju musel aj tak vymenovať. Podotýkam, že podľa zákona mal spracovať písomné odôvodnenie neakceptovania rozhodnutia rady školy, čo neurobil  ani raz a bez zdôvodnenia svojho rozhodnutia išiel domov. Prvýkrát nastala rovnosť hlasov iba preto, že starosta nariadil niektorým členom rady školy, koho majú voliť.

Ten istý pán starosta urputne hľadal akúkoľvek kandidátku za riaditeľku školy a keď ju nenašiel, začal ponúkať riadenie školy, ako baba na trhu mrkvu, učiteľkám danej školy. Ani netušil, že dve z nich zo zákona nespĺňajú požiadavky. A aké je rezumé? Už v júli mohla byť celá záležitosť vyriešená, no pán starosta sa postaral o päťmesačné divadlo, odčerpal energiu a čas poslancom, rade školy, pedagógom školy, aby nakoniec nechcenú kandidátku predsa len vymenoval.

Iný starosta, lebo na jednu školu by toho bolo priveľa, koncom augusta, keď malo vedenie školy pripravenú organizáciu školského roka a  hotový rozvrh hodín, pán starosta zistil že jeho dcéru bude v 1.ročníku učiť učiteľka síce kvalitná, ale sympatizujúca s vedením školy. Čo urobil? Donútil vedenie pod vyhrážkou, že ak neurobí zmenu, on i dvaja ďalší rodičia zoberú svoje deti zo školy a ohrozený bude 1.ročník. Môžeme si položiť otázku, či musela riaditeľka urobiť tieto zmeny? Nuž musela. On je zriaďovateľ a pán , preto vedenie školy ho musí poslúchať!!! Ak sa rozhodne starosta odstaviť riaditeľa školy, využije nátlak, vyhrážky, dokonca sa neštíti rozširovať po obci, že riaditeľ  zdefraudoval školské financie, bez vysvetlenia zoberie vedeniu školy počítač a tlačiareň, bez problémov stiahne na svoju stranu administratívu obecného úradu, ktorá si veľmi často  nájde dôvod na „papierovú“ šikanu a arogantné správanie.

Úplne iná situácia nastáva, ak má pán starosta za riaditeľa „svojho človeka“. Vtedy nie je problém podporiť školu nielen svojou účasťou na akciách školy, ale odsúhlasiť aj  nultý ročník, financovať potrebné aktivity bez toho, aby dni až týždne špiritizoval o potrebe alebo nepotrebnosti žiadosti riaditeľky. „Svojho“ človeka vychvaľuje  medzi ľuďmi, v miestnej krčme a všetky jeho počiny balí do ružového trblietavého obalu. Môžeme si len domýšľať, prečo! Žeby preto, že poslúcha?

Je mnoho ďalších prípadov, o ktorých sa nehovorí alebo nevie, lebo riaditelia radšej v tichosti opustia svoju pozíciu z dôvodu zachovania duševného i fyzického zdravia  a nemajú silu bojovať s nekompetentnosťou.

Ladislav Mňačko vo svojom románe Ako chutí moc poukazuje na vplyv moci. Ako hovorí, moc je droga, ktorá časom zlomí nejedného človeka. Ak sa zrazu nekompetentní ľudia stanú mocní, napáchajú oveľa viac zla ako dobra, lebo nevedia ako moc využívať. Mala by platiť priama úmera, že nekompetentní = žiadne kompetencie, teda žiadne „starostovanie“. Ale  kde zobrať kompetentných voličov, ktorí by nad  nekompetentnými kandidátmi ani neuvažovali, nezvolili starostu, lebo je to náš Janko, prípadne  v rozhodovaní nezavážila  pollitrovka borovičky?  Hm! Ako na to?

Mgr. Eva Filipovičová

(článok bol publikovaný na blogu Denníka N)

Projekt „Zorientuj sa v samospráve“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.