Orgány verejnej moci – základné informácie

Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.

Úplný zoznam orgánov verejnej moci nie je definovaný, ale v právnej teórii sa pojem „orgán verejnej moci“ bežne používa. Podľa právneho názoru senátu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu.

Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.

Ucelený zoznam orgánov verejnej moci neexistuje, ale platí, že postavenie orgánu verejnej moci majú všetky nižšie uvedené orgány, úrady, inštitúcie, právnické či fyzické osoby. Prostredníctvom nich je vykonávaná tzv. verejná správa (zabezpečovanie verejných úloh na zabezpečenie blahobytu prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti a sociálnej spravodlivosti).

Najvyššou časťou výkonu verejnej moci sú  vrcholné štátne orgány:

  • zákonodárnej moci (NR SR)
  • výkonnej moci (Prezident SR, Vláda SR)
  • súdnej moci (Ústavný súd, Súdna rada, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Generálna prokuratúra)
  • ďalšie vrcholné štátne orgány (Verejný ochranca práv, NKÚ SR)

Zákonodárna moc,  súdna moc, Verejný ochranca práv a NKÚ SR sú samostatnými kapitolami výkonu verejnej moci. Zvyšné orgány sú súčasťou systému verejnej správy, ktorý sa delí na:

  • štátnu správu
  • samosprávu
  • iné štátne a verejnoprávne inštitúcie, právnické a fyzické osoby

ŠTÁTNA SPRÁVA

  • ústredné a ostatné ústredné orgány štátnej správy
    • ministerstvá
    • Úrad vlády, ÚGKK SR, ŠÚ SR, ÚVO, ÚJD SR, ÚPV SR, ÚNMS SR, PMÚ SR, NBÚ, SŠHR SR
  • orgány štátnej správy s celorepublikovou pôsobnosťou bez priamej podriadenosti inému orgánu štátnej správy (dozorné a regulačné orgány)
    • ÚOOÚ SR, ÚDZS, ÚRSO, ÚREKaPS, Rada pre reguláciu, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,
  • orgány štátnej správy s celorepublikovou pôsobnosťou v podriadenosti ústredného orgánu štátnej správy
    • napr. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Puncový úrad SR, Dopravný úrad, Štátna pokladnica, Úrad pre správu zaisteného majetku, Úrad pre reguláciu hazardných hier,…
  • inšpekcie a kontrolné orgány s celorepublikovou pôsobnosťou
    • napr. ŠÚKL, ÚKSÚP, SMI, NIP, Plemenárska inšpekcia SR, Úrad vládneho auditu, …
  • miestne orgány štátnej správy so samostatným riadiacim orgánom pre celú SR
    • napr. Finančná správa – Daňové a Colné úrady, ÚVZ – RÚVZ, Ústredie PSVaR – Úrady PSVaR, …
  • miestne orgány štátnej správy v podriadenosti ústredného orgánu štátnej správy
    • okresné úrady a odbory okresných úradov v podriadenosti príslušných ministerstiev

SAMOSPRÁVA

Samospráva sa delí na územnú samosprávu a záujmovú samosprávu. Záujmová samospráva má právo na vlastné rozhodovanie o vlastných záležitostiach, ktoré spája určitý spoločný záujem. Predmetom nášho záujmu je najmä záujmová samospráva, ktorej je zverené právo na vlastné rozhodovanie zákonom.

Záujmová samospráva

  • napr. Slovenská lekárska komora, Slovenská komora advokátov, Slovenská komora stavebných inžinierov,…

Záujmovou samosprávou sú aj občianske združenia, cirkevné a náboženské spoločnosti, politické strany a hnutia či ďalšie profesné združenia (napr. AZZZ SR, Asociácia nemocnís Slovenska a pod.). Tieto však nemajú zákonom zverené právo na rozhodovanie v zmysle rozhodovania orgánu verejnej moci.

Územná samospráva

  • regionálna územná samospráva – vyššie územné celky (samosprávne kraje)
  • obecná územná samospráva – obce, mestské časti miest Bratislava a Košice, mestá

V rámci územnej samosprávy je najvýznamnejšie rozdelenie rozhodovacích právomocí na:

  •  prenesený výkon štátnej správy (matrika, evidencia obyvateľov, stavebné konanie,…).
  •  originálne kompetencie (miestne dane, materské školy, územné plánovanie,…).

Pri výkone týchto právomocí platí, že pri prenesenom výkone štátnej správy môže orgán (kraj, obec) rozhodovať len v medziach zákona. Pri výkone originálnych kompetencií môže orgán rozhodovať podľa pravidla vyplývajúceho z Ústavy SR – „čo nie je zakázané, je dovolené“.

SÚDNICTVO A BEZPEČNOSTNÉ ORGÁNY

  • Miestne orgány súdnictva
    • krajské a okresné súdy
  • Špecializovaný trestný súd
  • Úrad špeciálnej prokuratúry
  • Miestne orgány prokuratúry
    • krajské a okresné prokuratúry
  • Vojenské, bezpečnostné a záchranné zložky
    • Ozbrojené sily SR
    • Policajný zbor SR
    • ZVJS SR
    • SIS
    • HaZZ SR
    • Horská záchranná služba

INÉ ŠTÁTNE INŚTITÚCIE A VEREJNOPRÁVNE INŚTITÚCIE

Fondy

  • štátne fondy – Slovenský pozemkový fond, Národný jadrový fond, Environmentálny fond, ŠFRB
  • neštátne účelové fondy – Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, Fond na podporu vzdelávania

Bankovníctvo

  • NBS, SZRB,  EXIMBANKA SR, Slovenská konsolidačná, a. s.

Verejnoprávne inštitúcie

  • Sociálna poisťovňa
  • RTVS
  • TASR
  • SAV

Vysoké školy

  • štátne vysoké školy – Akadémia ozbrojených síl, Akadémia PZ, SZU
  • verejné vysoké školy – UK, STU, EUBA, VŠMU, VŠVU, TTU, UCM, TNU, ZU, UJS KN, UKF, SPU, UMB, TUZVO, KU RK, TUKE, UPJŠ, UVLaF, PU
  • súkromné vysoké školy

Ďalšie inštitúcie zriadené zákonom

  • Matica slovenská
  • Ústav pamäti národa
  • Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Ďalšie subjekty (právnické a fyzické osoby) vykonávajúce vybrané úlohy verejnej správy

  • notári
  • súdni exekútori
  • správcovia konkurznej podstaty
  • súdni znalci
  • súdni prekladatelia
  • lesná stráž
  • rybárska stráž

Jednotlivé orgány verejnej správy vykonávajú svoju pôsobnosť aj prostredníctvom svojich organizácií, spravidla rozpočtových alebo príspevkových organizácií ako napr. materské školy, základné školy, domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, zdrvotnícke zariadenia a pod. Na tieto organizácie sú v rámci ich kompetencií prenesené rozhodovacie právomoci, ktoré sú takisto súčasťou verejnej správy. Napr. rozhodnutie o prijatí do zariadenia,  rozhodnutie o prijatí do školy a pod.

 

zdroj: Informácie sme čerpali zo slovensko.sk, zákonov a webových sídiel jednotlivých orgánov verejnej moci

2 komentárov
  1. Základná škola hovorí:

    Dobrý deň.
    Chcem sa opýtať, kto má zo zákona riešiť petíciu rodičov žiakov na základnej škole? Je to petícia rodičov v triede, kde ich deti na úkor jedného ich spolužiaka sa nemôžu nerušene vzdelávať, lebo matka žiaka odmieta so synom absolvovať ďalšie odporúčané špecializované diagnostické vyšetrenia (odporúčania CPP).
    Ďakujem za odpoveď.
    S pozdravom
    Mgr. Podhorínová
    soc.pedagóg

    Odpovedať
    • vladimir.sloboda hovorí:

      Dobrý deň,
      zákon o petičnom práve pomerne jasne určuje, voči komu môže byť petícia smerovaná. Keďže témou je vzdelávanie žiakov na základnej škole, o tom rozhoduje riaditeľ základnej školy. Takže petícia by mala byť odovzdaná jemu, mal by ju prešetriť, vybaviť a zverejniť výsledok vybavenia na webstránke školy, ak ju škola má. Len si dovolím zacitovať § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve: „Príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov podľa odseku 4 zástupcovi. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi zástupcovi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pri prešetrení petície sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.“

      Z textu vyplýva, že petícii nemusí vyhovieť, má ju len prešetriť a „vybaviť“. Takže očakávať riešenie by mohlo byť príliš optimistické.

      Odpovedať

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *