Zánik mandátu poslanca obce z dôvodu neúčasti na zasadnutí zastupiteľstva

ÚVOD

Uplynulo pár mesiacov od komunálnych volieb v Slovenskej republike. Novozvolení poslanci zložili sľub a ujali sa tak svojej funkcie. Zaiste ich počas celého funkčného obdobia čaká množstvo výziev pri plnení ich povinností a napĺňaní vízie, s ktorou do tejto funkcie kandidovali.

Keďže aj naše občianske združenie sa v minulom volebnom období stretlo s problémom, keď sa najmä starosta obce[1] snažil zabrániť poslancom vo výkone ich mandátu v zastupiteľstve s odôvodnením, že ich mandát zanikol, pretože sa počas jedného roka nezúčastnili na rokovaní obecného zastupiteľstva, rozhodli sme sa trochu priblížiť túto problematiku, a to aj s poukázaním na rozhodovaciu prax súdov.

LEGISLATÍVNE VÝCHODISKO

Zákon o obecnom zriadení[2] v ustanovení § 25 ods. 2 vymedzuje, v ktorých prípadoch zaniká poslancovi mandát. V ustanovení § 25 ods. 2 písm. g) Zákona o obecnom zriadení je uvedené „Mandát poslanca zaniká ak počas jedného roka sa nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.“

Zánik mandátu v tomto prípade nastane ex lege, teda zo zákona, a to uplynutím zákonom stanovenej lehoty jedného roka, počas ktorej sa poslanec ani raz nezúčastní zasadnutia obecného zastupiteľstva.

Tento dôvod zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva bol daný do zákona novelou[3], pričom ako vyplýva z dôvodovej správy „Podmienky zániku mandátu poslanca z dôvodu jeho neúčasti na zasadnutí obecného zastupiteľstva sa upravujú tak, aby nespôsobovali interpretačné problémy a nenarúšali slobodný a nezávislý výkon poslaneckého mandátu.“ Do účinnosti tejto novely totiž zákon poznal dve obdobné situácie, kedy dochádzalo k zániku mandátu poslanca, a síce ak sa poslanec bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia trikrát po sebe nezúčastnil riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva, alebo ak počas jedného roka nebol spôsobilý zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Posúdenie naplnenia týchto zákonných dôvodov bolo problematické a zakladalo svojvôľu pri rozhodovaní, keďže otázka vážneho dôvodu, alebo aj spôsobilosť zúčastňovať sa, sú príliš vágne a všeobecné. Zákonodarca mal preto ambíciu vyriešiť tento problém uvedenou novelou a stanovením objektívnej jednoročnej lehoty počas ktorej sa poslanec nezúčastní ani jedného zasadnutia zastupiteľstva.

Uvedená zmena sa javí byť jednoznačná. Neúčasť poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva trvajúca jeden rok znamená zánik jeho funkcie. Aj napriek tomu sa však opakovane vyskytujú situácie, keď dochádza k rozporu, ako znenie § 25 ods. 2 písm. g) Zákona o obecnom zriadení interpretovať, a teda, kedy presne dochádza k zániku mandátu poslanca.

INTERPRETÁCIA

V prvom rade nutno uviesť, že ak zákon ustanovuje „počas jedného roka“, myslí sa tým 365 po sebe nasledujúcich dní, nie kalendárny rok od 1. januára do 31. decembra.[4]

Opakujúci sa rozpor vzniká v tom, od kedy sa lehota jedného roka zakotvená v citovanom ustanovení počíta. Kým jedná strana tvrdí, že lehota začína plynúť od poslednej účasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva, strana druhá zastáva názor, že táto lehota začína plynúť od termínu zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktorého sa dotknutý poslanec prvý krát nezúčastnil.

Pre zjednodušenie uvádzame modelovú situáciu. Pán Mrkvička je poslanec v obci Horná Dolná. Obecné zastupiteľstvo v Hornej Dolnej sa konalo 1.2.2020 a pán Mrkvička sa ho zúčastnil. Nasledujúce zastupiteľstvo sa konalo 1.4.2020, no pán Mrkvička sa na toto zasadnutie obecného zastupiteľstva v Hornej Dolnej nedostavil. Rovnako sa pán Mrkvička nezúčastnil ani ďalších zasadnutí obecného zastupiteľstva, a to až do 1.3.2021, keď prišiel do budovy obecného úradu s cieľom zúčastniť sa zasadnutia obecného zastupiteľstva. Starosta obce Horná Dolná mu však oznámil, že jeho mandát poslanca zanikol, keďže počas roka (od 1.2.2020 do 1.2.2021) sa ani raz nezúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva. Pán Mrkvička však protestuje, a uvádza, že predsa od 1.4.2020 ešte neuplynula zákonnom stanovená lehota jedného roka, a preto jeho mandát nezanikol, a dnešnou účasťou na zasadnutí sa mu táto lehota pretrhne.

Ide síce o modelový a zjednodušený príklad pre pochopenie základných východísk, ale možno povedať, že takéto situácie častokrát v minulosti nastali a zúčastneným aktérom priniesli množstvo nepríjemností.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že povinnosť zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva patrí medzi základné povinnosti každého poslanca a je priamo vyjadrená v §25 ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca sa preto rozhodol, že pri kvalifikovanom neplnení tejto povinnosti bude nasledovať sankcia v podobe zániku mandátu poslanca.

Pokiaľ ide o to, od kedy sa táto lehota jedného roka má rátať, je potrebné vychádzať z prezentovanej premisy, teda že zánik mandátu poslanca je sankcia za porušenie jeho povinnosti zúčastňovať na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Preto až prvým porušením tejto povinnosti mohlo dôjsť k začatiu plynutia lehoty, ktorej naplnenie znamená nastúpenie sankcie. Prvým porušením je tak nepochybne prvá neúčasť na zasadnutí zastupiteľstva. Keďže medzi poslednou účasťou a prvou neúčasťou na zasadnutí obecného zastupiteľstva poslanec neporušil žiadnu povinnosť, nemôže pre neho plynúť ani spomínaná lehota. Opačný záver, teda že táto lehota plynie od poslednej účasti na zasadnutí obecného zastupiteľstva sa v zmysle prezentovaného javí nelogicky.

Uvedený právny názor potvrdili svojimi rozhodnutiami aj súdy Slovenskej republiky. Krajský súd v Nitre v konaní o preskúmaní zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva konštatoval „Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej lehota jedného roka začne plynúť až od prvej neúčasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva, t. j. od okamihu, kedy došlo prvý raz k porušeniu povinnosti. Argumentum a contrario, podľa názoru súdu sankčná lehota nemôže začať plynúť od okamihu, kedy k porušeniu povinnosti ešte nedošlo.“[5] K rovnakým právnym záverom dospeli aj ďalšie súdy vo svojej rozhodovacej praxi.[6]

Tento záver potvrdil aj Najvyšší správny súd, ktorý v konaní o kasačnej sťažnosti voči citovanému Uzneseniu Krajského súdu v Nitre uviedol „Rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie momentu začatia plynutia jednoročnej lehoty je pritom práve sankčná povaha zániku poslaneckého mandátu. Keďže sankcia je následkom protiprávneho konania, logicky musí byť aj zánik mandátu podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení spojený s porušením povinnosti poslanca zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva. Z toho dôvodu sa preto jednoročná lehota neúčasti na zasadnutiach obecného zastupiteľstva počíta od neúčasti poslanca na zasadnutí, pretože práve táto neúčasť má povahu porušenia právnej povinnosti danej § 25 ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení.“

Teda, z uvedeného možno konštatovať, že začatie plynutia lehoty jedného roka stanovenej pre zánik mandátu v § 25 ods. 2 písm. g) Zákon o obecnom zriadení je potrební rátať odo dňa prvej neúčasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva.

AKO SA BRÁNIŤ

Ak by predsa len prišlo k situácii, keď by poslancovi obecného zastupiteľstva bolo bránené vo výkone jeho mandátu, s argumentom, že jeho mandát zanikol, do úvahy prichádza jediná možnosť, a síce podanie žaloby o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva podľa § 313 ods. 1 a nasl. Správneho súdneho poriadku[7].

Poslanec sa ako žalobca môže v takom prípade žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva naďalej trvá. Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho poslaneckého mandátu v zastupiteľstve. Žalobu je potrebné podať na tzv. správny súd[8], miestne príslušný podľa sídla žalovaného, ktorým je v tomto prípade obec v ktorej poslanec bol zvolený do obecného zastupiteľstva. Nemožno opomenúť, že poslanec musí byť v takom prípade zastúpený advokátom, ak sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Táto povinnosť sa vzťahuje už aj na spísanie žaloby.

ZÁVER

Cieľom tohto príspevku je rozšíriť právne povedomie a vysvetliť spornú otázku, od kedy plynie jednoročná lehota stanovená pre zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v Zákone o obecnom zriadení, a tak predchádzať sporom, o ktorých by museli rozhodovať súdy. Zároveň tak chceme týmto pomôcť poslancom, ktorých by sa podobná situácia mohla týkať v efektívnej obrane ich práv. Tým však v žiadnom prípade nepodnecujeme k neúčasti na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Znovu zdôrazňujeme, že ide o základnú povinnosť poslanca.

Bratislava, 23. november 2022                                                                     Mgr. Marián Seman

[1] Ďalej v texte budeme jednotne uvádzať len výraz „obec“ v jednotlivých jej gramatických a významových obmenách, pričom toto sa plne vzťahuje aj na pojem „mesto“ a „mestská časť“

[2] Zákon č. 369/1990 Zb. zákon o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov („Zákon o obecnom zriadení“)

[3] Zákon č. 102/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[4] Rovnako: TEKELI, J. – HOFFMANN, M. – TOMAŠ, L. 2021. Zákon o obecnom zriadení. Komentár. 2. vydanie Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s. 801, ISBN 978-80-571-0359-2.

[5] Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 27.5.2021, č. k.: 26S/31/2020–376

[6] Porovnaj: Rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn.: 6S/345/2012 zo dňa 24.4.2014; Rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn: 14S/21/2021 zo dňa 19. 05. 2022

[7] zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov („Správny súdny poriadok“)

[8] Uvedené vstúpi do účinnosti od 1.6.2023